Predstavujem si ako kráčaš krajinou a slnko hladí tvoju tvár. Necítiš už žiadnu bolesť, smútok ani žiaľ. Viem, že žiariš láskou a štastím. Presne takú by som ťa chcel stretnúť. Chlad z posledných dní odvial tvoj úsmev až tam, kam odveje nás. Videla si všetko, všetko si vedela, ale súčasne si nič nevidela, nič nepočula, nič nevedela. Dokázala si mlčať aj informovať byť láskavá aj prísna, chápavá aj oceľová. Pamätám si ako rýchlo si zorganizovala doručenie narodeninovej torty a ako som sa s ňou ponáhľal. Nosila si uniformu bojovníka a pod ňou svoje vyznamenanie.
Budeš nám chýbať tak, ako si nám chýbala pri tvojom boji. Škoda, že sme sa nemohli rozlúčiť. V týchto chvíľach myslíme na tvoju rodinu.Pre nich si tou najväčšou stratou. Už ich nebudeš môcť objať, pohladiť a byť oporou.
Boh ťa žehnaj.
P.S.Nech úsmev v tvojej tvári pokojne pláva k nám.
