Príčiny preplnenia kontajnerov na separovaný zber
Preplnenie kontajnerov na separovaný zber je súčasťou dnešnej reality, dôvody sú rôzne niektoré domnelé, iné objektívne:
a) Absencia zmenšovania odpadu (stláčanie, skladanie, strihanie...)
b) Vhadzovanie nesprávneho odpadu
c) Vyhadzovanie odpadu z kontajnera
d) Zlé otvory na vhadzovanie odpadu
e) Nedostatočná kapacita kontajnera
f) Nedostatočná frekvencia vývozu kontajnerov
Absencia zmenšovania odpadu.
Ak nestlačím PET fľašu a hodím ju do kontajnera zaberie viac miesta ako jeho stlačený variant, kartónové obaly s väčším rozmerom dokáže „naplniť“ kontajner skôr ako sa doňho dostane veľmi veľké množstvo papierových letákov. Kartóny, najmä veľkorozmerné, mnoho ľudí hádže rovno do komunálneho odpadu, kde tiež zaberú podstatne veľa miesta a potom komunálny odpad končí v okolí nádob. Jedine pri skle je odpoveď na zmenšovanie objemu zložitejšia vzhľadom k riziku porezania a faktu, že kontajnery sú dostupné z ciest a je lepšie nemať rozbité sklo na ceste, preto sa sklo vhadzuje celé. V minulosti sme v našom regióne (Stará Ľubovne) naplnili vrece stlačenými a nestlačenými PET fľašami a vychádzalo to na trojnásobok počtu v prospech stlačených. Sú aj skúšky v kontajneroch kde to pri 1100 l vychádza, tak že sa do neho vojde cca 730 stlačených a len 200 nestlačených fliaš, meralo sa s 1,5 l objemom fliaš. V minulosti sme absolvovali množstvo experimentov za všetky uvediem jeden príklad: vyskúšali sme stláčací mechanicky pákový mechanizmus a bola idea, že takýto „produkt“ dáme na kontajnery. Neurobili sme to pretože jeho inštalovanie na kontajnery by narušilo štruktúru, celistvosť, pevnosť materiálu, z ktorého je kontajner, čo mohlo spôsobovať zníženie životnosti, problémy pri manipulácií a iné technické problémy pri výsype a uložení kontajnerov. Navyše táto investícia ak by sa týkala celého regiónu (stovky kontajnerov) by sa preniesla do ceny za službu. V našom regióne vlastnia kontajnery na separovaný zber obce, združenie obcí a EKOS, inštaláciu by jednoducho musel niekto zaplatiť a v tom čase za separovaný zber platili obce. Obec má povinnosť všetky náklady na odpad „vybrať“ od obyvateľov v poplatku za odpad, čiže v tej dobe by sa tieto náklady preniesli, v konečnom dôsledku na obyvateľov. Dospeli sme k rozhodnutiu, že obyvatelia, ktorí chcú stlačia aj bez „stroja“ a tých čo nechcú „stroj“ nepresvedčí, akurát si všetci priplatíme za „ozdobu“ kontajnera. Dnes náklady na separovaný zber uhrádza organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá je financovaná výrobcami a tí si tieto náklady pridávajú k cene svojho produktu. Vzhľadom na výtlak OZV smerom k „efektivite“ neverím, že by niečo také vo veľkom podporili.
Vhadzovanie nesprávneho odpadu.
Ľudia do kontajnerov často zámerne vhadzujú odpady, ktoré tam nepatria, často sa tak deje z dôvodu, že do komunálneho odpadu sa už „nevojde“ (častý efekt pri zavedení, dnes veľmi oslavovaného, množstvového zberu odpadov). Niekedy zo zlomyseľnosti, čo sa v minulosti dosť otvorene pomenovalo a kritizovalo aj v Ľubovnianskych novinách, kde sme uviedli, že plienky do papiera nepatria ap. Niekedy sa tak deje aj z prílišnej horlivosti v separovaní. Na tieto skutočnosti má vplyv celosvetový globálny pohyb odpadu a odkedy Čína a ďalšie ázijské krajiny odmietli byť ďalej „spracovateľom“ týchto odpadov, problémy sa stali intenzívnejšie. Najlukratívnejšie sú preto PET fľaše a zároveň sú to veci, pri ktorých sa všetky stupne a všetci ľudia okúňajú povedať pravdu. V odpadovom hospodárstve je veľký problém hovoriť a dopátrať sa k pravde alebo aspoň k objektivite. Všetky odpady, ktoré do kontajnera nepatria zaberajú miesto odpadom, ktoré tam patria a ako bonus: ak je v kontajnery viac ako 35 % odpadov iných, OZV jeho vysypanie (v zmysle všetkých nákladov, t. j. cesta, manipulácia, likvidácia, administrácia) nezaplatí, v takom prípade je to na ťarchu obce, čo zvýši náklady obce na odpadové hospodárstvo a tie obec musí preniesť do poplatku za komunálny odpad, ktorý vyberá od obyvateľov.
Vyhadzovanie odpadu z kontajnerov.
Kontajnery na separovaný zber sa tiež nedokázali vyhnúť „vyberačom“ v tomto prípade ide aj o poklad v podobe zálohovaných fliaš, ale motivácie nám sú často skryté. Vyhadzovanie z kontajnerov kazí obraz okolia stojísk, odrádza ľudí a pri zlom počasí to je poznať v širokom okolí.
Zlé otvory na vhadzovanie odpadu.
Pri veľkorozmerných obaloch sa stáva, že sa nevojdú do otvoru, ktorý je umiestnený na kontajnery, prípadne že sa zastavia v tzv. manžete, ktorá je osadená v otvore. Je to nedostatok zvoleného typu kontajnerov práve z tohto pohľadu. Riešenie je odniesť na zberný dvor, resp. zberné miesto ak v obci je. Prípadne sa zapojiť do vopred vyhlásených zberov, prípadne umiestniť k nádobe práve v deň vývozu. Tento nedostatok však je malým problémom oproti, tým ktoré sa vyskytujú v prípade iných typov nádob. Dnes sú pretraktované pozitívne príklady z mnohých miest a obcí kde fungujú na klasických 1100 litrových kontajneroch tzv. BOBR, klasických ako sa používajú na komunálny odpad. Pozitívne príklady ešte neznamenajú pravdivé príklady, prípadne sa trochu pomlčí o problémoch. V minulosti pri pilotnom zavádzaní separovaného zberu začiatkom 90tych rokov sa použili kovové kontajnery s objemom 450 l a otváracím vekom na vrchu (aj dnes ich je možné vidieť) neskôr sa prešlo na zvony, ktoré sú u nás najviac používané. V kontajneroch s otvárateľným vekom bol často komunálny odpad „surovo“ vo vreciach. Obyvatelia z okolia, ale aj „odpadový turisti“, ktorí vozia odpad do kontajnerov v rôznych lokalitách, si aj z týchto kontajnerov urobili svoj cieľ, bez ohľadu na farbu a nápisy. Vďaka kontajnerom typu zvon sa týmto „surovcom“ podarilo vyhnúť, deje sa to aj dnes, žiaľ po toľkých rokoch asi došla para s tým bojovať a o tom informovať, vytriedi sa to na dotrieďovacích linkách a tam tým ľuďom nie je teda čo závidieť. Kontajnery na komunálny odpad sú často háklivé na „samovznietenie“ lebo je jednoduché do nich hodiť všeličo, pri kontajneroch typu zvon sa to stalo naposledy v roku 2009 https://www.staralubovna.sk/item/ekos-prisiel-o-dva-kontajnery/ Typ kontajneru súvisí aj s možnosťou vyhadzovania, preberania ap. cez manžetu na fľašu sa človek neprepchá...
Nedostatočná kapacita kontajnera.
Umiestnenie a objem kontajnerov sa historicky vyvíjali a obsadzovali sa miesta pôvodne určené ako stojiská a k nim pribúdali po dohode s obcou nové kontajnery. Občas sa presunuli na nové miesto avšak spravidla len pár metrov a vždy dochádza k diskusii, že to čo stačilo niekedy dnes nestačí, či naopak v iných častiach odrazu stačí. Veľmi záleží na pohybe, či starnutí obyvateľov v okolí stojísk. Mladý dospelí, mladí rodičia, ľudia v strednom veku a ľudia starší majú rozdielne obsadené domácnosti počtom ľudí a aj rôzne potreby, zvyky a tak sa stáva, že kontajnery by mali pribudnúť, vždy v minulosti sa na tieto potreby obce a EKOS pozerali a snažili sa doplniť zberové možnosti. Dnes tieto náklady uhrádza OZV a nie obce, obce ak zakúpia kontajner na separovaný zber nesmú ho preniesť do poplatku, pretože náklady na separovaný zber má uhradiť OZV. Žiadna z nich však bez hlbokých prepočtov efektivity takýto nákup neurobí. Pri vstupe OZV na trh v dnešnej forme, nedošlo k odkúpeniu už existujúcich kontajnerov od obcí, združenia a EKOSu.
Nedostatočná frekvencia vývozu kontajnerov.
Frekvencia vývozu kontajnerov je najviac prepojená na dnešný spôsob úhrady nákladov za separovaný zber. Financovanie separovaného zberu nie je vecou obce, ani objednávka nie je vecou obce a teda ani frekvencia a spravidla ani nádoby (u nás je to výnimkou lebo obce vlastnia „staré“ nádoby). Financovanie je na pleciach organizácie zodpovednosti výrobcov tzv. OZV, ona objednáva, ona určuje frekvenciu, obce aj EKOS komunikujú potrebu zvýšenia alebo mimoriadnych vývozov, ale je nutné povedať že v každej obci došlo po prechode na OZV systém k zníženiu frekvencií zvozu. V konečnom dôsledku teda nie ten kto „operuje“ v systéme separovaného zberu v regióne teda u nás EKOS rozhoduje o frekvencii, ani obec, ale OZV, ktorá sídli v Bratislave. V tabuľkách sú fantastické výsledky týchto spoločností „zefektívnili“ separovaný zber a „radosť“ z toho majú všetci v samosprávach, na ktorých sa každý deň valí množstvo ďakovných a podporných hejtov zo všetkých komunikačných kanálov.
Mnohých napadne ako riešenie zaviesť polopodzemné kontajnery, to je však samostatná veľká téma: https://www.ekos-sl.sk/resources/File/odpady.pdf
Neporiadok okolo akýchkoľvek kontajnerov neprávom vyvoláva hnev na obec alebo zberovú spoločnosť, jadro problému je však často inde. Vždy sú rôzne cesty, možnosti, výber nádob alebo iných podmienok, systémov nesmieme si však myslieť, že tie zmeny a prípadné návraty môžeme skúšať zadarmo, každá zmena a návrat stojí veľké náklady (ekonomické, ľudské, organizačné a dôveryhodnosti systému), preto je dôležité premyslieť otočky v systémoch, ktoré fungujú desaťročia. Každá obec môže zaviesť rôzne opatrenia, ale vždy ich musí zaplatiť. To je dôležité pretože obec to nemá ako inak zaplatiť len od obyvateľov buď priamym výberom poplatku, daní alebo nepriamo, že na to použije peniaze z rozpočtu a teda ich nepoužije niekde inde.
Ešte snáď k danej téme dodám, že čistota druhotných surovín sa v niektorých lokalitách zlepšila a ľudia si začínajú postupne uvedomovať dôležitosť triedenia odpadu aj keď niekedy majú na danú vec špecifický pohľad. Za posledné roky objem druhotných surovín vzrástol v niektorých prípadoch aj o 100 %. Môžeme to považovať aj za dobré znamenie no zároveň sa ukázali aj iné problémy suvisiace s danou oblasťou. Tieto problémy sa prehlbili nestláčaním plastových fliaš ako aj papierových obalov. Aj keď mnohí veria, že zálohovaním PET fliaš ako aj plechoviek sa problém čiastočne odstráni niesom o tom celkom presvedčený, ale to je iba môj pohľad na vec. Článok bol zverejnený so súhlasom autora J. Špesa.
