Vraj je v zdravotníctve málo sestričiek. Odchádzajú, utekajú, starnú, rodia alebo robia niečo iné. Ich práca si vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti a obetavosti. Mnohí z nás si ani neuvedomujú čo všetko robia Borisove sestričky. Pod tlakom subjektívneho dojmu si pri ich hneve a mrzutosti vytvárame obraz zlej, neochotnej sestričky. Neuvedomujeme si, že bez ich profesionálneho prístupu by nastal chaos v čakárni. Tie silnejšie sa vedia častokrát usmievať aj keď to bolí. Veď robiť svoju prácu srdcom aj dušou je takmer vždy náročné.
Vždy keď zaklopem naším tajným signálom a vstúpim do ich práce, akoby som vstúpil do ich sŕdc a možno aj životov. Vtedy vidím ako silno a intenzívne bijú. Poteším sa ak sa vrátia. Ak odídu , tak ostávajú v spomienkach. Práve 12. mája majú svoj sviatok. Hoci oneskorene, ale všetko najlepšie.
„ Nehľadajte veľké veci. Len robte malé veci s veľkou láskou,“ povedala útla, zhrbená a vráskavá žena, prezývaná Anjel z Kalkaty.
Bc. Štefan Kasperkevič
